The Empire of Gold

“It hurt worse to see your dreams destroyed than to never have them at all.”

Názov: The Empire of Gold
Séria: The Daevabad Trilogy
Autor: S.A. Chakraborty
Vydavateľstvo, rok vydania: Harper Voyager, 2020
Počet strán: 766
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 4,60

Anotácia:

The final chapter in the bestselling, critically acclaimed Daevabad Trilogy, in which a con-woman and an idealistic djinn prince join forces to save a magical kingdom from a devastating civil war. 

Daevabad has fallen. 

After a brutal conquest stripped the city of its magic, Nahid leader Banu Manizheh and her resurrected commander, Dara, must try to repair their fraying alliance and stabilize a fractious, warring people. 

But the bloodletting and loss of his beloved Nahri have unleashed the worst demons of Dara’s dark past. To vanquish them, he must face some ugly truths about his history and put himself at the mercy of those he once considered enemies. 

Having narrowly escaped their murderous families and Daevabad’s deadly politics, Nahri and Ali, now safe in Cairo, face difficult choices of their own. While Nahri finds peace in the old rhythms and familiar comforts of her human home, she is haunted by the knowledge that the loved ones she left behind and the people who considered her a savior are at the mercy of a new tyrant. Ali, too, cannot help but look back, and is determined to return to rescue his city and the family that remains. Seeking support in his mother’s homeland, he discovers that his connection to the marid goes far deeper than expected and threatens not only his relationship with Nahri, but his very faith.  

As peace grows more elusive and old players return, Nahri, Ali, and Dara come to understand that in order to remake the world, they may need to fight those they once loved... and take a stand for those they once hurt.

Recenzia:

Áno, áno, miliónkrát áno! Toto si u mňa vyslúžilo 10 hviezdičiek z 10!  Ak by som vám, milí čitatelia, mala dať knižný tip roka 2020, bola by to definitívne The Daevabad Trilogy. Naposledy ma tak dávno, veľmi dávno, vtiahla do deja a do veľkolepo vytvoreného sveta kniha Meno vetra. Toto je ale orientálna, magická a hlavne dokončená trilógia! A oficiálne sa stáva jednou z mojich najobľúbenejších. Každá časť je oproti predošlej o 100 strán dlhšia, ale vážne to stojí za každú pridanú stranu. Vlastne teraz by som si prečítala pokojne aj štvrtú knihu (keby bola) a nevadilo by mi, ani keby bola o ďalších 100 strán dlhšia. Priatelia, nedajte sa odradiť hrúbkou kníh, ani angličtinou, okamžite ju začnite čítať a stane sa už navždy súčasťou vášho knižného života!

V tejto časti sa všetky moje názory a pocity voči postavám zmenili. Hlavne na Daru a Aliho. Dara sa mení na tragický typ antihrdinu, chce vrátiť dobro a spravodlivosť svetu, ktorému je dlžný a všetko sa obracia proti nemu. Využívajú ho proti jeho vôli a konečne aj on začína vidieť monštrum  skrývajúce sa v jeho uctievanej vodkyni. A tá sa spolčí s tým najhorším zlom ich sveta a opäť využije na špinavú prácu jeho. Ničí ho vlastná povesť, strach v očiach ostatných a spomína na časy, kedy sa k nemu s radosťou a obdivom zbiehali deti. Jeho osud vyzerá byť nadobro spečatený. A napriek názoru všetkých na jeho osobu, vidím v ňom smutného a sklamaného muža, nevysporiadaného s vlastnou minulosťou a oklamaného ideálmi tých, čo mu vládli.

“But the Daevabad he’d dreamed of was long gone – if it had ever existed.”

Ali dostane v tejto časti svoju najväčšiu úlohu. Konečne sa dozvieme, prečo bol, aký bol, odkiaľ pramení jeho zvláštna sila a bude sa musieť rozhodnúť medzi lojalitou k svojmu rodu alebo záchranou všetkých, na kom mu skutočne záleží. Nahri sa vráti vo svojej plnej sile, oslobodená od útlaku starého kráľa, dokonca nakrátko vo svete, ktorý veľmi dobre pozná. Ale keďže vie, že minulosť ju skôr či neskôr doženie aj vo svete smrteľníkov, rozhodne sa ešte raz vkročiť do Daevabadu a oslobodiť svoj národ spod tyranie. A tu ju uvidíme silnejšiu, sebavedomejšiu a mocnejšiu než kedykoľvek predtým. Nádherný vývoj postavy hlavnej ženskej hrdinky!

“It always felt like I was one mistake away from losing everything.”

Pribudnú i nové postavy – marid Sobek, ktorý aspoň sčasti ozrejmuje tajný pôvod a históriu obávaných maridov (vodných bytostí mocnejších než džinovia) a pozná aj tajomstvá Nahrinho života a Aliho predkov. Nahrina matka Manizheh schádza zo svojej vznešenej cesty dobytia a prinavrátenia Daevadabu pôvodným obyvateľom a nebráni sa stále ďalším a ďalším vraždám ospravedlňujúc ich očistením mesta, vyššími cieľmi. Je až desivé ako táto postava nevidí zlo, ktoré koná a myslím, že si to neuvedomí až do konca. Dokonca aj moment, kedy zradí svojho verného Daru, považuje za pomoc pri vykonávaní jeho úloh. A pritom mu uštedruje najhoršiu ranu, akú mohol od svojej vládkyne dostať.

“She didn’t need your counsel, my friend. She needed a different world.”

Na svoju prvotinu sa autorka bravúrne so všetkým vysporiadala. Vytvorila celé spektrum rôznych mýtických bytostí (marid, Tiamat, peri, ...) a  navzájom poprepletala ich osudy, túžby, ciele a sporné body v minulosti. Toľko zasahovania, toľko nevyriešených dávnych potýčok, ktoré v konečnom dôsledku naprieč storočiami viedli len k ďalším a ďalším túžbam po pomste. Ale raz je potrebné tento kruh pômst uzavrieť a viac sa do minulosti nepozerať, inak by všetko začalo nanovo. A ešte raz sa vrátime k zvláštnym a tajomným vzdušným bytostiam periom. Opäť zasiahnu do deja a napriek tomu, že malo ísť o akýchsi nadprirodzených dohliadačov nad vyrovnaným stavom ich sveta, dokonca sa o nich hovorilo, že sa rozprávajú s anjelmi, zahrajú tu úžasnú rolu. Ich stoický pohľad na svet a vlastné pravidlá o nezasahovaní do životov nižších bytostí, iba akomsi správnom „nasmerovaní“, dodajú príbehu chladný dotyk nadprirodzena a osudovosti. Za všetko hovorí scéna, kedy pred Nahri hodia meč, ale zdvihnúť ho musí ona sama, aby sa nepovedalo, že oni jej dali do ruky zbraň. Viem, celý príbeh je zasadený do nadprirodezna, ale periovia ohýbajúci realitu a svet okolo, sú to pozorovatelia, ktorí udržiavajú rovnováhu, ale sami nezasahujú, evokujú akýsi zásah „zhora“, naplánovaný chod sveta, ktorý sa nesmie odchýliť od svojej cesty. A nakoniec sa ukáže, že neboli až takí nestranní a tiež mali svoje vlastné ciele. Jednoducho dokonalé pozadie príbehu a úžasný, komplexný worldbuilding!

 

“It wasn’t the Banu Nahida who’d driven the peris to their knees, it was the con artist of Cairo, and Nahri wouldn’t cast her away.”

A teraz trochu k záverečným zvratom. Ak nás Tolkien naučil niečo milovať, tak sú to tzv. eukatastrofy. Moment, kedy osud, vyššia moc či akt jednotlivca nečakane zvráti absolútne zúfalstvo a nevyhnutnú prehru jediným lusknutím prstov, následkom čoho svitá hrdinom nová nádej. A ako majstrovsky je eukatastrofa prevedená práve v závere tejto trilógie! Čítala som to bez dychu, so slzami na krajíčku! To bol zvrat, aký si ani moja najbujarejšia fantázia nedokázala predstaviť. A o to väčší som z toho mala pôžitok, zažiť konečne po dlhej dobe niečo prekvapujúce - vývoj udalostí a priebeh deja, ktorý nepredvídate od 10. stránky.

“I would rather make a mistake than have my choices stripped away.”

Nehovoriac o tajomstve vývoja postáv do úplného konca. Nevedela som, ako dopadne Nahri, čo si zvolí, nevedela som, ako dopadne Ali so svojou novou podstatou a ani či môže natoľko zlomená duša, ako tá patriaca Darovi, nájsť v sebe po nekončiacom krviprelievaní, zlobe a zúfalstve, ktorú spôsobila a ktorá jej bola spôsobená, ešte iskričku šťastia a vidieť vo svete aj kúsok dobra.

“I would do it again, Dara. I would take your hand a thousand times over.”

Čo ja budem robiť po dočítaní tohto majstrovského diela? Ako môžem žiť ďalej bez Daevabadu a džinov? Asi si ich len tíško ponesiem v srdci a keď sa clivota už nebude dať viac vydržať, siahnem opäť po prvej časti, ktorou sa celé dobrodružstvo tak nenápadne, krásne a neuveriteľne začalo, kedy ešte ani tie najmenšie činy nevedeli, k akým dôsledkom povedú a k akému cieľu napokon dovedú svojich vykonávateľov.

Na záver prikladám prianie autorky, aby ste si z tejto trilógie vzali okrem iného nasledovné posolstvo: to správne je treba zvoliť v dobrých časoch, ale aj vtedy, keď sa všetko zdá beznádejné; dokonca práve vtedy, keď sa už všetko zdá stratené.

“Find your happiness, little thief. Steal it and do not ever let it go.”