Boží hrob

„Pokusila se ignorovat zármutek, věděla, že jí k ničemu nebude. Tohle byl teď její svět. Život a smrt a mezi nimi jen mávnutí meče. A s každým mávnutím byla o krok blíž pomstě.“

Názov: Boží hrob
Séria: Nikdynoc #2
Autor: Jay Kristoff
Vydavateľstvo, rok vydania: CooBoo, 2019
Počet strán: 528
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 4,52

Anotácia:

Nemilosrdná vražedkyně pokračuje ve své cestě za pomstou. Mia Corverová se nakonec stala Čepelí Rudé církve, avšak mnozí představení si nemyslí, že si to opravdu zasloužila. Když vyřizuje krvavé záležitosti v odlehlých končinách Republiky, má k zabití konzula Scaevy a kardinála Duoma pořád dost daleko a k pomstění své rodiny zrovna tak. Po střetnutí se smrtonosným nepřítelem začne navíc mít pochyby o fungování Rudé církve. Když Mia zjistí, že Scaeva i Duomo, kteří téměř nevychází na veřejnost, se osobně zúčastní velkých her v Božím hrobě, neváhá a stane se členkou jednoho z gladiátorských kolegií, aby mohla využít příležitosti a skoncovat s nimi. Mezi zdmi kolegia se rodí spiknutí a počet mrtvých neustále narůstá. Mia si bude muset zvolit mezi věrností a pomstou a odhalí tajemství, které by mohlo naprosto změnit celý její svět.

Recenzia:

Takmer celá prvá polovica knihy označená ako Kniha 1 je vyrozprávaná z Miinej perspektívy, ale z dvoch samostatných línií. Prvá linka je z obdobia, kedy ju preradia do Božieho hrobu vykonať objednanú vraždu a druhá z obdobia, kedy sa nechá zajať priekupníkmi s bielym mäsom a je predaná na trhu otrokov. Ktorá je tá súčasná, resp. ktorá predchádza ktorej, je nemožné zistiť. Až v závere Knihy 1 sa vysvetlí táto lineárnosť dvoch príbehov a konečne bude všetko jasné. Teda jasné natoľko, nakoľko môže byť Miine konanie objasnené (dávku tajomstiev si predsa musí nechať aj na záverečný diel). Ide o celkom zaujímavý a inovatívny spôsob vyrozprávania príbehu 1 hlavnej hrdinky v dvoch časových rovinách.

 

„Když nevidíš své řetězy, k čemu ti je klíč?“

Zápletka je už od prvého dielu jednoznačná, cieľ hlavnej hrdinky takisto. No je až neuveriteľné, ako sa autor v dvojke odklonil a vzdialil na míle ďaleko od primárneho cieľa. Aby ste mi rozumeli, Mia naďalej chce pomstiť svoju rodinu, ale kam sa kvôli tomu dostala a čo všetko musí zvládnuť a podstúpiť, je ako čítať inú knihu... Takto sa zamotať do vlastného príbehu som zatiaľ zažila len u Rotfussa (veď priznajme si to, ani po prečítaní dvoch jeho rozsiahlych zväzkov z plánovanej, hoc nedopísanej trilógie Príbeh kráľovraha, čitateľ stále netuší, ako sa hlavný hrdina dostane k svojej prezývke. A zrejme to do dnešného dňa nevie ani sám Rothfuss...) Jediné šťastie, že táto trilógia dokončená je, takže k záveru sa, chvalabohu, už nejako prepracujeme. Aj keď začínam mať istotu, že tá cesta nebude zrovna prechádzka rozprávkovým lesom na chrbte jednorožca a happy end tu asi tiež nie je namieste.

 

„Ale osud by si tě nevybral, kdybys nebyla dost silná, abys takovou tíhu dokázala unést.“

Samotný záver dvojky, milí priatelia, je fenomenálny! Autor s Miou oklamú nielen publikum, ale stavím sa, že aj vás. A hoci sa zdalo, že smerujeme k pomste poriadnou okľukou, predsa len sa k nej blížime. Premakanosť finálnych ťahov a detailov vás určite nadchne ako mňa. A tých návratov a náporov na city je v posledných kapitolách viac než by sa na záver prostredného dielu patrilo. Ale Kristoff si je toho vedomý. A vyžíva sa v tom. Napriek všetkému ide podľa jeho slov len o ticho pred búrkou, dva príbehy z troch, zrod a život, a zostáva už len smrť. Ach, milí nevinní čitatelia, trojka nás zničí!

 

„Ale ti, kteří bojují pro nic, taky pro nic umírají. A když budeš bojovat jen sám za sebe, tak padneš sám.“