Názov: Nikdynoc
Séria: Nikdynoc #1
Autor: Jay Kristoff
Vydavateľstvo, rok vydania: CooBoo, 2019
Počet strán: 512
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 4,24
Anotácia:
Dcera popraveného zrádce Mia Corverová se ukrývá ve městě postaveném z kostí mrtvého titána. Vydává se na cestu, aby se stala učednicí nejobávanějšího a nejtajemnějšího sdružení vrahů v celé zemi – Rudé církvi. I když vyniká v použití jedů a zbraní, nemůže ji to zachránit před spiknutím, které se na ni v temnotě chystá. Dokáže ho odhalit včas, než ji dostihne, a pomstít se těm, kteří můžou za smrt jejího otce?
Recenzia:
Táto séria, resp. jej prvá časť mi úplne vzala dych. Však je ako z iného sveta! Počkať... Ona naozaj JE z úplne iného sveta! Sveta, kde sú na oblohe 3 slnká, noc alebo temnotma trvá týždeň a nastáva raz za 2,5 roka, majú svoje náboženstvo, dejiny s vtipnými aj tragickými udalosťami, dokonca vlastných umelcov. A nemožno zabudnúť na kľúčovú Bohyňu požehnanej vraždy a princíp chápania vraždy ako obety/modlitby tomuto božstvu... No nie je to niečo diametrálne odlišné od toho, čo sa v súčasnosti bežne vyskytuje na knižnom trhu s fantasy?
„Jednou vrazi, vždycky vrazi. A každá smrt, kterou přineseme, je modlitbou. Obětinou naší Paní požehnané vraždy. Smrt jako milosrdenství. Smrt jako varování. Smrt jako konec samotný. Tyhle všchny musíme znát a dávat je světu. Vlk nelituje jehně. Bouřka neprosí o odpuštění za ty, které utopila.“
Aby ste si ju však začali naplno vychutnávať, je potrebné prehrýzť sa pomalším úvodom. Autorov štýl sa môže zdať spočiatku trochu chaotický, skáče z prítomnosti do minulosti v rámci kapitoly a k tomu všetkému pridáva trefné, občas vtipné a častokrát neuveriteľne dlhé poznámky pod čiarou. Kristoff je povestný svojím sarkazmom, no napriek znalosti tohto faktu som mala s jeho poznámkami komplikovaný vzťah – v úvode ma prekvapili a potešili, po čase ma začali otravovať (zdalo sa mi, že zbytočne odvádzajú pozornosť od deja a vtipnosť mi pripadala veľmi nútená) a ku koncu som ich už vnímala ako príjemné spestrenie a dovysvetlenie, akúsi detailnú nadstavbu worldbuildingu.
„Je to velká věc sledovat člověka, jak skluzne z nekonečného množství možností, které nabízí život, do konečnosti smrti.“
Pri postavách sa pripravte na vražednú, vulgárnu, badass hrdinku Miu, ktorá však má silnú osobnosť s obdivuhodnou odvahou (aj keď to bolo, ako tak nad tým teraz uvažujem, jednoznačne zapríčinené absenciou strachu) a tragické udalosti z detstva dali jej životu jediný cieľ – pomstiť svoju rodinu. Na každom kroku ju sprevádza pán Láskavý - kocúr-nekocúr, tieňový démon živiaci sa strachom. A Lord Cassius – jediný známy temný, Pán čepelí a najvyšší Rudej cirkvi zasvätenej vraždám, len on samotný by si zaslúžil vlastnú knihu a viac, oveľa viac priestoru...
„Nezpívají se o nás písně. Ani balady nebo básně. Tady lidi žijí a umírají ve stínech.“
Nikdynoc je dielo plné temnoty, násilia, sexu a krvi. A krvi je tu na hektolitre, to mi verte. Ľuďom s prílišnou obrazotvornosťou môže privodiť problémy so spánkom či trávením. Ale bravúrne zvládnutý worldbuilding, vlastné dejiny, hierarchia, náboženstvo a tajné rády, pútavosť deja a absolútna nevedomosť, kam to celé smeruje a ako sa to vyvinie, robí z tejto knihy niečo návykové, nedokážete ju pustiť z ruky, kým ju nedočítate (hlavne posledných 200 strán ju nebudete vedieť odložiť). Tajomstvá, nevyriešené záhady a, samozrejme, túžba vedieť, či sa Mii nakoniec podarí dokončiť svoju veľkú pomstu, to všetko s ľahkosťou vedie k tomu, že túto sériu jednoducho nie je možné nechať nedočítanú...
„... abys ovládla temnotu kolem sebe, musíš se nejdřív postavit temnotě uvnitř...“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára