Názov: Milionkrát June
Autor: Emily Henryová
Vydavateľstvo, rok vydania: CooBoo, 2018
Počet strán: 380
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 3,98
Anotácia:
Celý život jí rodiče vtloukali do hlavy jediné pravidlo: drž se dál od rodiny Angertových. Ale když se June náhodou doslova srazí se Saulem Angertem, zajiskří to a její svět se propadne do chaosu. Kdo přesně je tenhle sarkastický a očividně nevinný týpek, který se po pěti letech zničehonic vrátil do jejich rodného města? A proč June, v hloubi duše věrná tradicím své rodiny, nikdy nepřemýšlela o tom, jak moc její otec Angertovy nenáviděl? Obě rodiny mají bohatou historii, ale o tom, co přesně způsobilo staleté spory, všichni svorně mlčí. Společně se Saulem rozkrývají tajemná kouzla a hrůznou kletbu, v jejíž moci oba rody žijí už celé generace.
Recenzia:
Dve rodiny. Dvaja duchovia. Jedna kliatba.
Podľa anotácie som očakávala klasickú contemporary YA na námet Shakespearovho Rómea a Júlie, teda príbeh dvoch mladých ľudí zo znepriatelených rodín, ktorí sa napriek všetkému do seba zamilujú. Dejovo ide o klasickú stredoškolskú americkú drámu, tej sa páči ten a tomu sa zase páči iná plus večne prítomná tématika plesov, večierkov a zakázaných nočných stretnutí... Jednoducho nie je to zrovna gro príbehov, ktoré vyhľadávam. No ozdobenie prvkami magického realizmu z toho spravili niečo oveľa viac ako sladkú romancu, dodali príbehu hĺbku, magično a trochu zimomriavok. Takejto kombinácii som nemohla odolať.
„Žádná z dobrých věcí, které na světě jsou, by se nám neměla stát náhradou za ty nejlepší věci, o které jsme přišli.“
June zomrel otec a v spomienkach zosielaných bielym páperím poletujúcim v okolí ich domu sledujeme, ako June postupne objavuje, kým bol. Rovnako ako ona sa dozvedáme o jeho minulosti po štipkách, skladáme si všetko dokopy a snažíme sa odhaliť príčinu rodovej nenávisti voči rodine Angertovcov. Ale nenávisť siaha ďaleko, pravú príčinu nikto nikdy nespomenul, a tak sa ju June spolu so Saulom Angertom snažia objaviť spoločnými cestami do spomienok predchádzajúcich členov oboch rodín. Pri prvých spomienkach objavujú zmienky o neznámej temnej kliatbe a mrazivého ducha Bezmenného - predzvesť smrti, ktorého vždy vidí len ten, po koho si smrť najbližšie príde.
„Minulost nemůžeme odkládat navždy.“
Rozuzlenie je na môj vkus príliš astrálne, autorka sa mohla radšej držať na zemi a pridať viac magického realizmu (toho nie je nikdy dosť!). Ale zároveň sa nebála spracovať očami tínedžera takú ťažkú tému, akou je smrť blízkeho človeka a ako sa s tým vyrovnať. Takže výsledkom je sladký, romantický príbeh pre -násťročných, ktorí sa chcú veľmi zľahka zoznámiť so žánrom magického realizmu, obohatený o pár naozaj krásnych, hlbších myšlienok.
„Oba víme, že bolest si chodí pro všechny. Je to skoro úleva. Jestliže každý z nás jednoho dne ztratí lidi, které nejvíc miluje, anebo přijdou oni o něj, co jiného zbýva, než žít? Ale to nezní jako dost dobrá odpověď. Odpovědi na takhle těžké otázky se nikdy nezdají být dost dobré.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára