„Láska je pro ty, kdo znají smutky času, neboť přichází ruku v ruce se ztrátou.“
Názov: Zima čarodějnice
Séria: Trilogie zimní noci
Autor: Katherine Arden
Vydavateľstvo, rok vydania: King Cool, 2020
Počet strán: 384
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 4,51
Anotácia:
Recenzia:
Prvá časť Medvěd a Slavík predstavuje lyrickú rozprávku zo zasneženého Ruska o nebojácnej,
svojskej a odvážnej mladej žene, ktorá sa stretne s postavou opradenou mýtmi -
samotným Mrázikom. Vasja rozumie zvieratám, vidí duchov ruského folklóru a
preto si o nej čoskoro jej vlastní ľudia začnú šepkať, že je čarodejnica. Mrázik
nie je vôbec tým starým deduškom, ako ho poznáme z klasickej televíznej
rozprávky, ale skôr mužom v tých najlepších rokoch, so starou múdrosťou v
bledomodrých očiach.
„Už sem vás předtím viděla,“ řekla ona.
„Přicházím se sněhem,“ odvětil. „Přicházím, když lidé umírají.“
Večný chlad, tajomný les s mýtickými stvoreniami a tajomné zlo mi v mnohom pripomenulo rozprávačský štýl Naomi Novik a jej diela V zajetí zimy a Ve stínu hvozdu. Medvěd a Slavík rozpráva o živote rodiny v odľahlej časti Ruska, ich každodenný boj o prežitie v nepriaznivých podmienkach, nekončiacej zime a hlade a zároveň odhaľuje inú tvár Ruska, tu mýtickú, ktorá mnohým očiam zostáva nevidená.
Z druhej časti Dívka ve věži sála iná, mestskejšia a politickejšia atmosféra. Dej sa presúva z lesa do Moskvy. Stretávame sa po mnohých rokoch s Vasjinou vydatou sestrou Oľgou a bratom - mníchom Sašom. Vasju viackrát zachraňuje sám Mrázik a medzi nimi sa začína vyvíjať niečo, čo ani jeden nechce pomenovať a už vôbec sa s tým tomu druhému zdôveriť. Vasja sa vydáva do sveta ako pútnik, prezlečená za chlapca, zachraňuje dedinčanov, unesené dievčatá a po stretnutí s bratom zavíta do Moskvy. Tam však na ňu čaká úplne iné zlo, spočiatku veľmi dobre skryté. Ako sa situácia zamotáva, postupne si uvedomujeme, že Vasilij Odvážny nebude dlho ospevovaný a že po odhalení pravej identity bude jej pád rýchlejší než vzostup. Záver je temný, trochu zmätený, všetko sa odohrá a vysvetlí naraz, žiadalo by sa to trochu natiahnuť a rozpísať. A tá tragickosť vzťahu Mrázika a Vasji... Dúfam, že v poslednej časti si zaslúžia poriadne pasáže a, hlavne, so šťastnejším koncom.
„Pokaždé, když jsi zvolíš jednu cestu, musíš žít se vzpomínkou na tu druhou, na život, jejž ses vzdala.“
Jemnosť a idylickosť jednotky sa v úvode trojky - Zima čarodějnice - úplne vytratí a zmení sa na nenávisť, zlobu a nespravodlivosť davu. Ten sa samozrejme nechal strhnúť postavou nenávideného kňaza, ktorý dokonale využil svoju schopnosť ovládnuť hlasom a rečou ľud a nechal ho, aby vykonali zaňho pomstu. Temný, veľmi temný a desivý úvod s tragickými momentmi. A pomalé napĺňanie smutnej Vasjinej veštby, keď sa už kroky osudu nedajú zastaviť.
„Všichni ji sledujeme. Všichni čjorti. Odmítla vás oba, Mrazíka i Medvěda, a tak se v té vaši slavné válce sama pasovala na sílu, se kterou je třeba počítat.“
Z činov zlatovlasého kňaza s dušou zapredanou diablovi až mrazí. Sám sa zmieta medzi láskou a nenávisťou, túžbou a opovrhovaním. Ospravedlňuje ním vykonané zlo pradávnym hľadaním spravodlivosti, ktorá je však subjektívna a ako to väčšinou v takýchto prípadoch býva, iba zakrýva pravekú túžbu po odplate a pomste.
S jarou a zničením talizmanu sa Mrázik nadobro vytráca zo sveta ľudí a naopak, starý nepriateľ opäť povstáva. Ale čo ak je nakoniec väčším nepriateľom samotná zloba a nenávisť iných ľudí?
„Na světě nejsou žádní netvoři ani žádní světci. Jen nekonečná škála odstínů vplétaná do stejné tapisérie, světlých a tmavých. Kdo je pro jednoho netvor, je láskou pro druhého. Moudří to vědí.“
Celá trilógia, ale najmä posledná časť, reprezentuje 3 boje: 1. boj Rusov s Tatármi s historicky reálnym základom v 14. storočí, 2. stret kresťanstva s pohanským uctievaním starých božstiev, pričom tento náboženský dualizmus pretrval v Rusku až do revolúcie a 3. boj predstavovala samotná Vasja - to, čo sa od nej ako od ženy očakávalo, teda manželstvo a rodenie detí alebo kláštor verzus sloboda a túžba byť sama sebou a robiť to, po čom túži. Silný manifest ženskosti, odvahy a boja za sebaurčenie bez nátlaku spoločnosti, aktuálne ešte aj v dnešnej dobe. Veľkolepé, krásne a zároveň smutné ukončenie celej trilógie, s prenechaním po-záverečných detailov vlastnej fantázii. Odporúčam na toto blížiace sa zimné obdobie. A možno nakoniec aj vy zbadáte pri prvej snehovej vločke príchod Zimného kráľa a vedľa neho na ohnivom koni cválajúcu Zimnú kráľovnú. Uvidíte nevidené...
„A přesto budu myslet na budoucnost,“ opáčila Vasja. „Abych si připomínala, že současnost není navždy. Jednoho dne třeba znovu uvidím bratra Aljošu a sestřičku Irinu. Třeba budu mít vlastní domov, místo a účel, vítězství. Co je přítomnost bez budoucnosti?“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára