Ve stínu Hvozdu

„Lesem se nesla i píseň, ale byla to píseň divoká, šeptajíci o šílenství, trhání a zuřivosti.“

Názov: Ve stínu Hvozdu
Autor: Naomi Novik
Vydavateľstvo, rok vydania: Host, 2019
Počet strán: 488
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 4,08

Anotácia:

Dwernik je poklidná vesnice, kterou obestírá hluboký a zlověstný Hvozd. Temné síly v jeho nitru dokáže udržet jen chladný a odtažitý čaroděj jménem Drak. Ten za svou pomoc požaduje hrozivou cenu: každých deset let mu musí jít sloužit jedna dívka, která se do vesnice nazpět nikdy nevrátí.

Den čarodějovy volby se rychle blíží a vesničané tuší, že tentokrát si Drak do služby vybere krásnou a statečnou dívku Kasiu. Ten se k překvapení všech však rozhodne pro obyčejnou a nemotornou Agnieszku.

Agnieszka své údolí miluje a nikdy by ho dobrovolně neopustila. Jenže teď je zavřená v čarodějově věži a kromě služby nemůže dělat vůbec nic. Nebo snad ano? Díky Drakovi objeví své nadání pro jemnou magii, takovou, jaká tu byla před staletími. A spolu s Agnieszčiným uměním se probouzí i věkovité zlo Hvozdu. Nejenom údolí, ale i celé království je v nebezpečí a je jen na Agnieszce a Drakovi, aby ho zachránili.

Recenzia:

Moja druhá prečítaná kniha od americkej autorky poľsko-litovského pôvodu Naomi Novik, obdržala za ňu aj Cenu Nebula. Šla som na to z opačného konca, keďže ako prvú som čítala jej (zatiaľ) poslednú knihu V zajetí zimy, ale tá ma úplne očarila a vlastne som presvedčená o tom, že som zvolila správny postup, pretože som presne vedela, čo môžem od nej očakávať. Tí, čo čítali Ve stínu Hvozdu v čase, keď sa dostala na trh, ostali na vážkach a nevedeli, či sa im to páčilo alebo nie, práve kvôli netradičnému štýlu písania a námetu. Ja som si ho však obľúbila. A vďaka svojmu pôvodu sú jej príbehy okorenené slovanskými prvkami a folklórom pre čitateľov z našich končín ako starí známi priatelia.

Aj tentokrát je ústredným motívom les, a to nie hocijaký. Ide o temný Hvozd, roky vzbudzujúci obavy a strach. Ten, čo doň vojde, už viac nevyjde, alebo ak aj áno, už nikdy viac nebude ako predtým. Je ako záporná „postava“, ktorej temná hrozba visí nad nami počas celého príbehu až do samotného konca.

Hlavnou ženskou hrdinkou je Agnieszka, jednoduché a nemotorné dedinské dievča. Nečakane si ju v deň výberu berie do svojej veže obávaný Drak. Drak nie je drakom v pravom slova zmysle, ale schopný čarodejník chrániaci celé údolie pred monštrami Hvozdu a Agnieszku pomaly zaúča do základov mágie, hoci tá ku nej prehovára úplne iným spôsobom. Občas bola ich slovná výmena vtipná, ale väčšinou bol Drak len hrubý, arogantný, večne ju urážal a to mimoriadne otravným spôsobom. Mne osobne máličko prekáža prudká zápornosť mužských hrdinov v Novikovej románoch.  Aj keď som očakávala romantickú linku, nemohla som pochopiť, akoby sa časom mohla zaľúbiť zrovna do tohto egoistického, namysleného a „ja-viem-všetko-najlepšie“... chlapa.

Zato Agnieszka je jeho absolútny protipól. Čo autorka ovláda, je postupné vytvorenie naozaj silnej, ženskej hrdinky. Hoci spočiatku je tak trochu nemehlo, počas príbehu sa zdokonaľuje, stále má svoje chybičky, ale vnútorne sa mení na nepoznanie. A pokúša sa aj za cenu vlastného života zachrániť svoju najlepšiu priateľku Kasiu, hoci Drak nad jej záchranou len mávne rukou a zavrhne ju ako nezmyselný a zbytočný akt (hľa, aký statočný to rytier, nie?). Tak sa odvážnym rytierom stáva nie muž, ale obyčajné dievča.

„Zuřive jsem nenáviděla jak jeho, tak jeho mlčení – věděla jsem, že mě jen necháva dojít vlastní cestou k pochopení, že se už nedá nic dělat.“

A blížime sa k bodu, ktorý ma na tejto knihe ohúril najviac – a tým je mnohovrstevnosť príbehu. V úvode som si myslela, že celá kniha bude o tých 10 rokoch strávených Agnieszkou vo výučbe vo veži, a to bol omyl (chvalabohu, lebo som bola trochu skeptická pri predstave, čo nové tam bude autorka na 400 stranách stále písať...). Preto ma veľmi príjemne prekvapilo prekrývanie viacerých rovín príbehu: všadeprítomná skazenosť a nebezpečenstvo Hvozdu, spomínaná tajomnosť a strach zo zlého čarodejníka, pozvoľná výučba Agniezsky vo veži, hrdinská záchrana kamarátky inou ženskou postavou, bez účasti mužov. A potom nasleduje prudký dejový zvrat a náhla zmena príbehu -  za účasti kráľovskej družiny sa vydávajú zachrániť kráľovnú 20 rokov stratenú v Hvozde. Pokračujeme teritoriálnym presunom deja do hlavného mesta, na kráľovský dvor plný intríg a utajovaných skutočností a finálny útek od dvora, v ktorom sa napriek vzdialenosti začína prebúdzať zlo zákerného Hvozda.

„Kdybych byla silná, kdybych načerpala sílu, mohla bych být pro ně štít – pro svou rodinu, pro Kasiu, pro ty dvě malé děti spíci v posteli i všechny ostatní, kdo spí ve stínu Hvozdu.“

Vidíte ten posun? A pritom stále hovoríme o jednej a tej istej knihe. Preto vás vtiahne do deja, chcete zúfalo vedieť, čo bude nasledovať, ako to dopadne. V závere nás čaká veľká bitka, kde proti sebe budú stáť rytieri, králi, čarodejníci i obyčajní ľudia... Ale nedajte sa oklamať, Hvozd nikdy nie je ďaleko a v ňom obsiahnuté zlo sa túži dostať do každého kúta krajiny a do každého statočného človeka, aby ho zmenil podľa svojho priania. Čo sa však naozaj skrýva v temnom Hvozde? Zvíťazí v tomto boji zlo alebo čisté, statočné srdce?

„Ve vrzání zaznívaly všechny písně, které jsem kdy slyšela o válce a bitvách, a dusot koňských kopyt na jejich pozadí zněl jako bubnování. Všechny tyto příběhy musely končit přesně tímto způsobem – vyčerpaný člověk se vrací domů z bojiště plného smrti, ale tuto část nikdy nikdo nezpíval.“