Hamnet

„Ako mali vedieť, že Hamnet bol svorkou, ktorá ich držala pokope? Že bez neho sa rozpadnú, roztrieštia ako šálka, ktorá spadla na zem?“

Názov: Hamnet 
Autor: Maggie O'Farrel
Vydavateľstvo, rok vydania: Tatran, 2021
Počet strán: 256
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 4,30

Anotácia:

Jedného letného dňa v roku 1596 si dievčatko ľahne na slamník s horúčkou. Jej dvojča, chlapec Hamnet, všade hľadá pomoc. Ich mama Agnes je ďaleko, v záhrade, kde pestuje liečivé byliny. Otec sa zdržiava v Londýne. Rodičia netušia, že jedno z detí sa nedožije konca týždňa.

Maggie O’Farrellová vytvorila v románe Hamnet krehký portrét syna slávneho dramatika Williama Shakespeara, chlapca, o ktorom nevieme takmer nič, jeho meno však nesie nesmrteľná tragédia z pera jeho otca, Hamlet. V alžbetínskej dobe totiž boli obe mená identické.

O’Farrellová rozpráva o Shakespearovi z pohľadu jeho manželky a detí vo chvíli, keď sú obaja manželia hlboko zranení smrťou syna. Chlapcovho otca ani raz nenazve celým menom, vždy je to len manžel, muž, mládenec, otec či brat. Jeho výzor a vystupovanie však zodpovedajú predstave, akú sme si o ňom vytvorili podľa jeho hier a historických faktov. Autorka sa zároveň vracia k histórii netradičného vzťahu mladého Willa Shakespeara a o osem rokov staršej Anne/Agnes Hathawayovej, ktorý napriek všetkému pretrval do konca ich života.

O’Farrellová mimoriadne naratívne a citlivo opisuje život v grófstve Warwickshire na konci 16. storočia. Veľkú pozornosť venuje životu žien v neskorej renesancii na starých obrazoch a bezpochyby potešia zmysly každého čitateľa.

Sú romány, ktoré otvárajú dvere minulosti a pritom ju prenesú do súčasnosti, takže nám je blízka a samozrejmá ako tlkot vlastného srdca. Hamnet pulzuje životom a dosviedča, aký krehký je tok nášho žitia.

Recenzia:

Ja som tušila, že ma táto kniha svojím námetom emocionálne zničí. Samozrejme to tak aj bolo. Ale oceneniam autorky, ktoré za ňu získala, sa nedalo odolať a sú naozaj zaslúžené.

 

„V tomto úvode sa skrýva prísľub rozprávača načúvajúcemu, čosi ako lístoček zastrčený do vrecka, náznak, že sa niečo stane.“

Príbeh je vyrozprávaný náročným opisným štýlom, s mnohými odbočkami a rozvetveniami. Multiperspektívny pohľad na udalosti nás núti byť v strehu, musíte vnímať každý odsek, pretože ak vám len na chvíľu uletia myšlienky, zrazu zbadáte, že neviete o čom je reč.

Začíname mladým Hamnetom, chlapcom hľadajúcim v prázdnom dome niekoho, kto pomôže  chorej sestre. Jeho myseľ odbieha, vracia sa, pristaví sa pri takej a onakej myšlienke. Bola to prvá a podľa môjho názoru najnáročnejšia kapitola, ale oplatí sa ju prekonať. Pokračujeme mladým učiteľom latinčiny, ktorý počas jedného nudného vyučovania zbadá cez okno ženu so sokolom sediacim na ruke a tak sa na statku spoznáva s najstaršou dcérou Agnes. Zároveň vidíme do mysle a detstva samotnej Agnes, k slovu sa dostane aj Agnesina nevlastná matka. Celá kniha je koncipovaná ako vrstvenie a prelínanie informácií a útržkov príbehov viacerých členov rodiny Williama Shakespeara, jeho meno však nezaznie. S Agnes sa napriek nevôli oboch rodín vezmú a budú mať 3 deti – Susannu a dvojičky Judith a Hamneta. Mladý William však v malom mestečku, v tesnej blízkosti tyranského otca, upadá a Agnes vezme jeho osud do svojich rúk a pod zámienkou ho posiela do Londýna. V tej chvíli netuší, že sa za ním nikdy nepresťahujú a že vracať sa odtiaľ bude čoraz menej.

 

„Túto chvíľu stvorila ona – nikto iný –, ibaže teraz, keď prišla, zisťuje, že je v rozpore s tým, po čom túži.“

Po Hamnetovej smrti sa manželia ešte viac odcudzujú. Agnes sa stráca v smútku a nechápe, ako môže bežný život pokračovať ďalej. Jej muž sa vracia do Londýna, aby ho zúfalstvo vlastnej ženy nepohltilo a v ďalekom meste si ľahšie nahovára, že doma je všetko v poriadku, že ho tam čaká manželka a jeho tri, nie dve, krásne deti. Svet plynie neúprosne bez ich najmenšieho syna, a napriek tomu je bez jeho prítomnosti navždy zmenený. Strata zasiahla, ako to už býva, celú rodinu a každý sa s ňou zmieruje vlastným spôsobom a rozlične dlho. Samozrejme, najťažšie je čítať myšlienky Agnes. Bez sĺz sa to neobišlo, každá matka dokonale pochopí jej úvahy a len dúfa, že to nikdy nezažije. Zrazu dokonale rozumieme, prečo varenie nie je dôležité. Ani upratovanie, veď prach znovu nasadá. Ako môže život pokračovať rovnako, keď už nič nie je rovnaké?

 

„Aké je to ľahké, vraví si Agnes, keď podáva taniere, nevšimnúť si bolesť a úzkosť jedného človeka, ak je ticho, ak si všetko uzatvára v sebe ako v pevne zaštupľovanej fľaši a tlak v nej narastá, narastá, až – čo?“

Autorkina inšpirácia pochádzala z minima informácií o Hamnetovi, synovi slávneho Shakespeara. A ako vyplniť medzery o tých, na ktorých dejiny zabudli? Rozvíjajúci sa žáner historickej fikcie dokáže tieto prázdne miesta zaplniť. A je len na nás, čitateľoch, ako veľmi sa s danou verziou príbehu stotožníme. A ktovie... Možno v sebe skrývajú viac pravdy, než sme si mysleli.