„Ona nemala strach z ničoho. Nezľakla sa tulákov, zlodejov ani vrahov. Nebála sa smrti. Ona bola smrť.“
Názov: Dcéra zimy
Autor: Vladimíra Šebová
Vydavateľstvo, rok vydania: CooBoo, 2021
Počet strán: 352
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 4,27
Anotácia:
Sú len
dva spôsoby, ako sa stať nesmrteľnou – narodíš sa ako bohyňa alebo sa staneš
príšerou. My sme to druhé.
Večný život sa stal ich prekliatím. Keď všetkými obávaná Morena zachráni
svoju sestru Vesnu pred popravou, prvý raz za celé veky má nádej na zlomenie kliatby.
Na prahu dospelosti ich totiž uväznili vo svete živých. Morena sa stala
nesmrteľnou a Vesna uviazla v beznádejnom kolobehu – vždy v najkratší deň roka
umrie a následne sa znovuzrodí.
A teraz, po dlhých stáročiach, konečne našli niekoho, kto im dokáže pomôcť.
Kým postupne odhaľujú tajomstvo, ktoré sa skrýva za ich prekliatym osudom,
musia čeliť nielen samotnému vládcovi podsvetia a bájnym príšerám, ale aj
obyčajnej ľudskej zlobe a vlastnej minulosti.
Recenzia:
Príbeh inšpirovaný slovanskou mytológiou v dvoch, resp. troch časových rovinách. Asi ako väčšine, aj mne viac prirástla k srdcu sebavedomá, nebojácna, trochu hrozivá „neskoršia“ Morena, než to vyplašené utekajúce dievča z minulosti. Vesna je jej krásna, príťažlivá, večne sa usmievajúca sestra, zatiaľ čo Morena je vychudnutá, čiernovlasá, bledá a vždy v ústraní. Napriek tomu ich sesterská láska zohráva významnú úlohu.
„Ty nie si smrť. Ja nie som život. Sme len dve vystrašené dievčatá, ktoré sa snažili prežiť a zlyhali.“
Dve časové roviny mi v príbehoch neprekážajú, rada sledujem súčasný príbeh postáv s postupným odkrývaním ich minulosti. Okamih, kedy sa to všetko prepojí a konečne začne dávať zmysel má pre mňa zvláštne čaro a vychutnávam si ho. A zbožňujem, keď nevidíme do všetkých plánov postáv a autor si ponechá pár tajomstiev v ich konaní a plánoch aj pre čitateľov.
„Sú len dva spôsoby, ako sa stať nemsrteľným – narodíš sa ako boh alebo sa staneš príšerou. My sme to druhé.“
V závere knihy sa presúvame až do roku 2021, čo mňa osobne prekvapilo. Vyhovovalo mi rozprávanie príbehu v dvoch stredoveko-inšpirovaných rovinách a poviem pravdu, očakávala som a tešila som sa na ukončenie príbehu v tej novšej z nich. Nie som veľmi fanúšik contemporary, ale to je čisto vec vkusu. Verím tomu, že naopak - kúsok našej modernej súčasnosti poteší nejedného čitateľa.
„V lesoch sa skrýva mnoho príšer. Tie najhoršie majú ľudskú tvár.“
Jedinú výhradu mám k počiatočnej vražde, ktorá to vlastne všetko začala. Na to, aká bola pre vývoj udalostí esenciálna, zdala sa mi pomerne stroho až komicky popísaná. Kus naťahovačky, rozbitá váza a aha... nožík v hrudi. Nehovorím, že sa okolo nej máme točiť morbídne dlho s nechutnými podrobnosťami, skôr okolnosti, ktoré k nej viedli, mohli byť trochu premyslenejšie a tým pádom uveriteľnejšie. Ale pre vydarený zvyšok knihy, zvraty a príjemný štýl písania autorky som ochotná prižmúriť oko.
„Každý príbeh v sebe skrýva zrniečko pravdy.“
Ak máte chuť na trochu slovanskej fantasy, kvalitne
spracovaný standalone s temnou hrdinkou a jej snahou prelomiť
stáročnú kliatbu, či príbeh, kde romantický vývoj medzi hlavnými postavami osviežujúco nie
je prioritou, siahnite po tomto vydarenom dielku slovenskej autorky. Ja som zostala milo prekvapená a rada jej dám šancu aj v budúcnosti.
„Ja som Smrtka, Vesna. Som temnota, som večnosť, som okraj mince života. Preto ľudia okolo mňa zomierajú, preto nikto pri mne nevydrží žiť dlhšie ako niekoľko dní či týždňov. Ja nešírim choroby a nešťastia, ja som choroba a nešťastie. Som skaza. Som koniec jednej časti a začiatok niečoho nového.“
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatros media.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára