Pád Ohnivého princa

„Aj maličké veci dokážu vrhať veľký tieň, keď sú blízko pri slnku.“

Názov: Pád ohnivého princa
Séria: Mágia živlov #2
Autor: Elise Kova
Vydavateľstvo, rok vydania: CooBoo, 2020
Počet strán: 392
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 4,19

Anotácia:

Z nenápadnej knihomoľky Vhally sa zrodila mýtmi opradená Veterná čarodejka. Svojou neskrotenou mágiou spôsobila mnoho bolesti, no zachránila korunného princa z pazúrov smrti. Ocitla sa v nebezpečnom víre plnom intríg a moci, Vhallino srdce sa však obáva len jediného – aby sa nestala princovou záhubou.

Vojská Ríše Solaris vyrážajú do rozhodujúceho stretu s nepriateľom a Veterná čarodejka Vhalla dokáže nakloniť misky váh. Korunný princ Aldrik, najmocnejší Ohnivý mág v krajine, je odhodlaný byť Vhalliným učiteľom a venovať jej každú voľnú chvíľu. Okrem magického puta medzi sebou objavujú aj iné, romantickejšie, ktorému sa čarodejka urputne bráni, pretože si uvedomuje, že zamilovať sa do Aldrika by ich mohlo oboch zničiť.

Recenzia:

Moje pocity zo začiatku a z konca knihy sa absolútne nezhodujú. Úvod bol rozpačitý. Akoby som čítala scenár k nejakému YA romantickému filmu. Občas som sa pousmiala aj nad klišé scénami a trápnymi momentkami. A tých tam veru je. Vyzerá to tak, že poslednú dobu mám šťastie na love drama bez nejakého hlbšieho worldbuildingu. 

Autorkin štýl písania je veľmi jednoduchý, stručný. To sa bude páčiť tým, ktorých nezaujímajú siahodlhé popisy a vnoranie sa do sveta. Mne sa však už žiada aj trochu detailov, nielen strohé konštatovanie očividného. O živloch v tejto sérii sme tiež dozvedeli len o štipku viac ako v jednotke, o veterných čarodejoch dokonca nič viac oproti tomu málu, čo už vieme. Opäť je to veľká škoda a obrovský nevyužitý potenciál. Svetlý moment so zimomriavkami predstavovala veštba ohnivej čarodejnice s darom predvídania. To bola vydarená scéna, mám rada tajuplné proroctvá s viacerými možnosťami, kedy čitateľ môže len predpokladať, na ktorej ceste sa nachádzame, resp. ktorou sa budú hrdinovia uberať a čo bola tá ich pomyselná križovatka dvoch možných scenárov života.

 

„Ale to, kým si bol, ťa urobilo tým, čím si dnes. Kiežby si nikdy nemusel tak trpieť. Ale vďačne prijmem minulosť, aby som sa s tebou mohla deliť o prítomnosť.“

Aj keď sme sa tri štvrtiny knihy nikam reálne dejovo nepohli (Vhalla má veľa, ale naozaj veľa pocitov), dej ubiehal prekvapivo rýchlo a paradoxne sa to dobre čítalo. Celá kniha predstavuje cestu Vhally a Aldrika spolu s armádou do vojenskej zóny, ale k samotnému boju sa dostávame až v závere. Posledná 1/4 ma celkovo nadchla svojím prekvapivo tragickým a následne dosť temným priebehom. Mám pocit, že konečne sme sa, hoc aj týmto neblahým spôsobom, ale predsa len pohli vpred.

 

„No videla som hrany temnoty, ktorú v sebe nosí. Nemyslím, že sa bojí o svoj zdravý rozum alebo o život. Nechce, aby si zomrela, lebo sa bojí, že by potom musel žiť bez teba.“

A najlepšie nakoniec – autorka napätie vygradovala na maximum a čaká vás fenomenálny cliffhanger! Pred očami sa vám bude zaručene odohrávať detailná filmová scéna a jediné, po čom budete po prečítaní túžiť sú odpovede! Aj keby ste s knihou počas čítania bojovali, po takomto závere nebudete chcieť nič iné, len siahnuť po trojke... HNEĎ!

„Nikto nemohol zlomiť to, čo už bolo zlomené.“