Dům soli a smutku

„Nejhorší noční můrou je lítost.“

Názov: Dům soli a smutku
Autor: Erin A. Craigová
Vydavateľstvo, rok vydania: YOLi CZ, 2020
Počet strán: 400
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 3,94 

Anotácia:

Dvanáct sester, které stíhá kletba. Annaleigh žije se svými sestrami, otcem a nevlastní matkou na panství Highmoor. Dřív bylo sester dvanáct, čtyři z nich však potkal tragický osud. Jedna smrt byla nešťastnější než druhá – smrtelný pád, utonutí, epidemie moru... V okolních vesnicích se vypráví, že rodina je prokletá a smrt mladých dívek mají na svědomí znepřátelení bohové. Annaleigh těmto pomluvám nevěří, stejně tak si ale nemyslí, že by šlo o tragické nehody. K tomu všemu navíc její zbylé sestry každou noc navštěvují tajemný bál, kde tančí až do úsvitu v blyštivých střevíčcích a okouzlujících šatech a Annaleigh si není jistá, zda by je měla zastavit, nebo se k nim naopak přidat. Protože s kým to její sestry vlastně tančí? Nezbývá než přijít na to, co panství Highmoore skrývá, a odvrátit blížící se hrozbu, než dostihne i Annaleigh...

Recenzia:

Začínam mať ozajstnú slabosť pre retellingy nie až takých známych a populárnych rozprávok. Naposledy to bolo The Storyteller’s Daughter na motívy Zlatej priadky a teraz ma absolútne opantal tento retelling na rozprávku 12 tancujúcich princezien od bratov Grimmovcov. V žiadnom prípade však nečakajte veselú atmosféru tancujúcich a vyobliekaných princezien na nikdy sa nekončiacom plese! Naopak, tento príbeh má od začiatku svoju pochmúrnu a mimoriadne tragickú atmosféru podporenú aj umiestnením deja na osamelom ostrove Salten, neustále bičovanom búrkami, morskými vlnami a všadeprítomným chladom.

Po počiatočnom nevinnom, avšak tragickom úvode sa postupne zoznamujeme so sestrami z  rodu Thaumasovcov. Tragédie zasiahli túto rodinu už toľkokrát, že ich dedinčania začínajú považovať za prekliatych. Začalo sa to smrťou ich matky a postupnými úmrtiami už štyroch z 12 sestier. A nikto sa nepýta, prečo a ako sa to stalo, ale ktorá bude ďalšia.

 

„Byly to jen hloupé klevety, ale ty si nezřídka žily vlastním životem a měly tendenci přerůst v něco mnohem horšího.“

Annaleigh je druhá najstaršia zo žijúcich sestier a po smrti štvrtej sestry Eulalie začína pochybovať o tom, že to bola nehoda. Na vlastnú päsť začína pátrať po prípadnom vrahovi a postupne odhaľuje tajomstvá Eulalie. Pri pátraní sa zoznámi s neznámym príťažlivým cudzincom, ktorý však o sebe veľa nehovorí a nik ho nepozná. Zároveň dievčatá objavujú tajné dvere a tie ich vedú každú noc do inej časti kráľovstva, na iný bál, ale niektoré spomienky sa im pomaly začínajú z pamäti vytrácať.

 

„Smrt mé sestry nebyla nešťastná náhoda. Ani ji nezpůsobila žádná temná kletba.

Byla zavražděna.“

A potom sa začínajú v príbehu objavovať prvé hororové prvky, preludy, strašidelná atmosféra a zohavení duchovia mŕtvych sestier, ktorých vidí a kreslí s hrozivými detailmi tá najmladšia. V tej chvíli sa to preklápa na nie celkom vhodné večerné čítanie (obzvlášť nie v prázdnom dome/byte). Sama autorka sa nevyhýba označeniu tohto príbehu ako dark fantasy, gotický horor či jednoducho gotická rozprávka. Aj keď na kategorizácii nezáleží, v skutočnosti ide o akési multižánrové dielo, či hybrida viacerých žánrov – magického fantasy sveta so svojimi žijúcimi bohmi, pravého hororu a klasickej rozprávky.

 

„Zvuky ozývající se z domu se změnily v kradmé kroky mých mrtvých sester, které jako by se nemohly dočkať, až se k nim připojím.“

Mám rada drobné, vyšperkované detaily v príbehu, a preto som bola nadšená vytvoreným polyteistickým náboženstvom a tradíciami soľného ľudu, ktoré autorka vytvorila, hoci ide „len“ o standalone (aj keď pre moje veľké potešenie nevylúčila v budúcnosti ďalšie príbehy z kráľovstva Arcannie). Každá časť kráľovstva uctievala svojho boha, pričom niektorí z nich stále chodili medzi ľudí a prinášali zázraky. Boh morí Pontus, boh neba a slnka Vaipany, Seland vládol zemi, Versia bola kráľovnou noci, Arina bohyňou lásky, ako aj ďalšie božstvá, napríklad zvestovatelia a „šibali“.

Napätie a strach gradujú, sestry ďalej umierajú a čím bližšie je Annaleigh pravde, tým viac si je istá, že ich čoskoro bude nasledovať. Rozuzlenie je trochu morbídne, poriadne zvrátené a absolútne nepredvídateľné. Jednoducho osviežujúce a prekvapivé. Vo výsledku tak máte pred sebou dokonalú kombináciu najrôznejších prvkov, akýsi pletenec čudesností a na konci si s úžasom uvedomíte, kam dospela táto zdanlivo nevinná rozprávka o princeznách. Nuž, nedajte sa oklamať. V tejto rozprávke princezné umierajú a zachrániť sa môžu len ony samy.

 

„Žádná kletba není. Máme jen smůlu.“

„A smůla nemůže být prokletí?“