The Invisible Life of Addie LaRue

“What is a person, if not the marks they leave behind?”

Názov: The Invisible Life of Addie LaRue
Autor: V. E. Schwab
Vydavateľstvo, rok vydania: Titan Books, 2020
Počet strán: 560
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 4,38

Anotácia:

A Life No One Will Remember. A Story You Will Never Forget.

France, 1714: in a moment of desperation, a young woman makes a Faustian bargain to live forever and is cursed to be forgotten by everyone she meets. Thus begins the extraordinary life of Addie LaRue, and a dazzling adventure that will play out across centuries and continents, across history and art, as a young woman learns how far she will go to leave her mark on the world. But everything changes when, after nearly 300 years, Addie stumbles across a young man in a hidden bookstore and he remembers her name.

Recenzia:

Adeline nechce žiť život svojej doby. Býva s rodičmi v malej dedinke, kde čas plynie pomaly a bez povšimnutia sveta, strácajú sa v nej mesiace, roky, celý život. Nechce patriť nikomu, len sama sebe. Chce byť slobodná, rozhodovať o vlastnom živote, sníva o väčšom príbehu, svete a dobrodružstvách. Ak bude súhlasiť s dohodnutým sobášom, vie, že ju už nečaká nič, len manželstvo, rodenie detí a smrť. A keď zomrie, bude to ako keby vôbec nežila. Preto uteká a prosí o pomoc. Kohokoľvek, kto načúva. Ibaže po zotmení nesmieš žiadať starých bohov o pomoc. Inak ti odpovie sama noc, tiene lesa a cena je privysoká.

 

“You must humble yourself before them. You must offer them a gift. Something precious to you. And you must be careful what you ask for.”

A tak je Addie zabudnutá. Neschopná zanechať po sebe stopu. So životom, ktorého sa vzdala, prichádza aj o čriepky, ktoré stratiť nechcela. 

 

“The darkness plays its own game,” she says. “It makes its own rules,” she says. “And you have lost.”

Autorka svojimi popismi dokonale vyjadruje v každej kapitole inú náladu. Od úvodného zúfalstva a túžby utiecť pred osudom, cez melancholické popisy a smutné prijatie prítomnosti, až po veselé a bezstarostné spomínanie. Kapitoly sú krátke a predsa vzbudzujú všetky pocity tak, ako to autorka s čitateľom zamýšľa.

Tempo plynutia kapitol je však konštantné, žiadne závratné akcie nečakajte. Addina súčasnosť v New Yorku sa prelína so spomienkami na dni výročia uzatvorenia dohody s temnotou (starým bohom či diablom s náhradným menom Luc) v priebehu jej takmer 300 ročného putovania po svete.  Sledujeme, ako si po počiatočnej nenávisti vybudujú vo vzťahu krehké prímerie, lenže Addie sa napriek jeho želaniu odmieta oddať temnote a ukončiť dlhý, no osamelý život. Akoby spolu tancovali opatrný tanec trvajúci roky, pričom napriek nenávisti a odlišnému charakteru oboch si začínajú na seba zvykať a dokonca sa tešiť na spoločné chvíle. Predstavoval pre ňu jedinú nemennú konštantu, periodicky sa objavuje a mizne, avšak zároveň je jediný, kto si ju pamätá a skutočne pozná. Teda až do momentu, kedy si ju zapamätá aj niekto iný...

 

“Even if everyone you met remembered,” Luc says, “I would still know you best.”

Jedinú malú chybičku tohto melancholického príbehu vidím v cyklení deja na opakujúcich sa miestach, ktoré počas storočí navštevovala alebo obývala. S jej údelom mohla precestovať doslova celý svet, a napriek tomu sme sa dočkali len krátkych zábleskov z  Paríža, Florencie, Benátok či Londýna. Jednoducho by ma potešilo viac kapitol z exotickejších zákutí sveta. Takto zostal nevyužitý sľubný priestor na pomalé odvíjanie jej života a nových ciest, ktoré mala absolvovať, keď už chcela tak veľmi spoznať svet, až neváhala uzatvoriť zmluvu aj s diablom.        

“It will take time, but time is the one thing Addie has plenty of.

So she opens her eyes, and starts again.”

Možno viniť mladé dievča za to, že chcela od života viac? Že chcela vidieť svet začínajúci sa za hranicou svojej dediny? A nakoniec, nie je azda v každom z nás zakorenený strach zo zabudnutia a túžba zanechať vo svete nejakú stopu? Krásny, pomalý príbeh o potrebe zanechania svojho vlastného odkazu či aspoň spomienky na to, že sme tu boli. Aj o tom, že každý deň na tomto svete nás môže prekvapiť niečo nové a krásne a treba si to za každú cenu vychutnať.

 

“Because happiness is brief, and history is lasting, and in the end,” he says, “everyone wants to be remembered.”

Ďalšie citáty:

“Never pray to the gods who answer after dark.”

“There is a rhythm to moving through the world alone.”

 

“Stories come in so many forms: in charcoal, and in song, in paintings, poems, films. And books.

Books, she has found, are a way to live a thousand lives – or to find strength in a very long one.”

“ But it is a lonely thing, to be forgotten.

To remember when no one else does.

I remember, whispers the darkness, almost kindly, as if he’s not the one who cursed her.”

“To find a way, or make your own.”

“There is a freedom, after all, in being forgotten.”

“I would have lost my mind. ”

“Oh, I did,” she say blithely. “But when you live long enough, even madness ends.”

“That time always ends a second before you’re ready.

That life is the minutes you want minus one.”