A Deadly Education

“And the more power someone has, the less slack they ought to be given.”

Názov: A Deadly Education
Séria: The Scholomance #1
Autor: Naomi Novik 
Vydavateľstvo, rok vydania: Del Rey, 2020
Počet strán: 313
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 4,07

Anotácia:

Enter a school of magic unlike any you have ever encountered.

There are no teachers, no holidays, friendships are purely strategic, and the odds of survival are never equal. Once you’re inside, there are only two ways out: you graduate or you die. El Higgins is uniquely prepared for the school’s many dangers. She may be without allies, but she possesses a dark power strong enough to level mountains and wipe out untold millions – never mind easily destroy the countless monsters that prowl the school. Except, she might accidentally kill all the other students, too. So El is trying her hardest not to use it... that is, unless she has no other choice.Wry, witty, endlessly inventive, and mordantly funny – yet with a true depth and fierce justice at its heart – this enchanting novel reminds us that there are far more important things than mere survival.

Recenzia:

Vražedná čarodejnícka škola, kde nie je až tak podstatné mať dobré známky, ako prežiť školský rok a dostať sa z nej von živý. Vytvorený magický svet je jednoduchý, čarodejníci rozdelení na dobrých a zlých podľa zdroja, odkiaľ čerpajú energiu potrebnú na kúzlenie. Čo sa týka samotného princípu kúziel – tie sa buď zbierajú alebo keď ste dosť nadaní, vytvárate si vlastné. Opatrnosti pri vytváraní nového kúzla však nikdy nie je dosť, pretože po vymyslení kúzlo existuje v akomsi čarodejníckom medzipriestore a ktokoľvek sa k nemu môže dostať. Samotná škola žiakom podsúva rôzne kúzla a práve našej hlavnej hrdinke El podsúva tie najstaršie a najkatastrofickejšie z nich.

 

“They’d deliberately tried to kill me. By Scholomance rules, that gave me a right to do something to them.”

Dobrovoľne priznávam, že som sa nechala zlákať anotáciou tejto očakávanej novinky a reputáciou autorky. Trochu mi však prekážala jednotvárnosť deja - všetko akoby sa odohrávalo buď v jedálni alebo v izbách školy (príp. na chodbe pred izbou). Študenti totiž školu nemôžu opustiť až do ich „maturity“, ak štúdium vôbec prežijú. Celé sa to tak trochu podobalo na americkú tínedžerskú highscholl story. Zároveň mi prekážalo neustále pripomínanie obrovských deštrukčných schopností hlavnej hrdinky a jej veľkolepého čarodejníckeho potenciálu. Ale keďže žiaden nemohla prejaviť, aby nevyvraždila pol školy, nie som si istá, či by nakoniec bez tých správnych ľudí vedľa seba vôbec prežila. A malá ukážka jej talentu až niekde na záver mi pripadá ako veľmi malá útecha. 

El je samotárka, ako malej jej predpovedali strašnú budúcnosť, a tak ju okrem svojej mamy všetci zavrhli. Potláča v sebe zlosť na ľudí ešte z doby, keď ju ako 9-ročnú napadol démon a ona kričala, aby jej niekto prišiel na pomoc, no všetci sa tvárili, že ju nepočujú. Démona porazila svojpomocne, ale vtedy si uvedomila, že je a bude navždy outsiderom, považovaná za príťaž spoločnosti, temnú čarodejnicu, ktorej nikto nepríde na pomoc, ani keď ju potrebuje. Naučila sa preto spoliehať sama na seba, no v jej vnútri začala klíčiť nenávisť voči ostatným.

 

“My anger’s a bad guest, my mother likes to say: comes without warning and stays a long time.”

Jej povahovým protipólom a spolužiakom je Orion Lake - chrabrý a skromný rytier na bielom koni brániaci všetkých pred príšerami a preto obľúbený všade, kde sa objaví. Keď zachráni El, má pocit, že ju musí ochraňovať a vezme ju pod svoje krídla, avšak tá mu dáva dosť otvorene najavo, čo si o jeho záchranách a ich potrebnosti myslí. Zároveň pôsobí ako privilegovaný člen enklávy z New Yorku, ktorý v živote nepoznal nespravodlivosť, zle zaobchádzanie, opovrhovanie a už vôbec nie špinavú prácu. Aj to mu dá El pekne vyžrať a až vďaka jej ironickej úprimnosti spoznáva, že taký život ako má on, naozaj nemajú všetci okolo neho.

Námet samoriadiacej vražednej školy bol brilantný a nový, ale jej prevedenie podľa môjho názoru kvalitatívne nedosahovalo úroveň jej predošlých románov V zajetí zimy a Ve stínu hvozdu, ktoré budem navždy odporúčať všetkými desiatimi. Akoby to ani nepísala tá istá autorka, či už to bolo spôsobené zmenou prostredia, kde sa príbeh odohráva, samotnou témou alebo znížením veku hlavných postáv bližšie k YA, no s touto knihou sme si veľmi nesadli. A možno to bolo na ňu len príliš veľké sústo z oblasti, kde ešte nie je úplne doma. V každom prípade dám druhej časti plánovanej na júl 2021 šancu a ktovie, možno nás prekvapí...

 

“But hope is good strong drink, especially when you can get someone else to buy it for you.”