Krvavá dedička

 „Myslím, že všetci samých seba považujeme za hrdinov a tí, od ktorých sa líšime, nás považujú za príšery.“

Názov: Krvavá dedička
Séria: Krvavá dedička #1
Autor: Amélie Wen Zhao
Vydavateľstvo, rok vydania: CooBoo, 2021
Počet strán: 440
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 3,87

Anotácia:

Princezná alebo netvor? Zlo alebo dobro?

Dokáže Ana odolať mámeniu temného podsvetia? 

V Cyrilskej ríši je mágia považovaná za podradnú a nevítanú. Kto ňou vládne, je zotročený. Nik nesmie zistiť, že korunná princezná Ana ovláda krv v živých bytostiach. Anu obvinia z vraždy jej otca cisára. Musí utiecť a od tej chvíle je posadnutá jedinou myšlienkou – dolapiť pravého otcovho vraha. Ak sa chce pomstiť a očistiť svoje meno, potrebuje mocného spojenca. A len jediný človek je dostatočne šialený, aby sa k nej pridal – pán podsvetia Ramson. Aj ten však hľadí najmä na svoje vlastné plány. Podľahne Ana mámeniu temného podsvetia alebo v nej zvíťazí kráľovská krv, ktorá túži po spravodlivosti?

Recenzia:

Táto kniha sa nedá odložiť. Začne akciou a v každej kapitole čaká niečo nové a vzrušujúce! Nemať prácu, povinnosti, hlad, pokojne sa dá zvládnuť za jeden deň.

Hlavná hrdinka Ana je spolovice princezná túžiaca po správnosti a dobrote a spolovice démon/príšera ovládajúca krv ľudí v jej dosahu. Ako príšery sú však označení všetci so špeciálnou, nevysvetliteľnou mocou, ovládajú to, s čím sú „spriaznení“. Ana vo svojom vnútri už do mala zvádza boj, ktorú zo svojich podstát nechať vyhrať a či sa oplatí vôbec presviedčať svet o tom, že zlý nie ste, keď vás už raz zaškatuľkovali.

 

„Nehľadiac na to, čo robila, nehľadiac na to, ako sa snažila konať dobro, nakoniec vždy skončila ako príšera.“

Princeznej sa otvoria oči po tom ako stratí svoje postavenie a vidí pravý stav v Cyrilskej  ríši. Zúfalstvo a beznádej v očiach spriaznených, uzatváranie otrokárskych zmlúv, nespravodlivosť zákona a prekvitajúce priekupníctvo s občanmi, ktorí sú vlastne ako ona. Dvíha sa v nej vlna vzdoru a túžba napraviť svet. Je trochu zbrklá, impulzívna, do všetkého sa vrhá bez rozmyslu. Prekypuje nebezpečným hnevom a vzdorom, vďaka túžbe po instantnej pomste sa často dostáva do zbytočných život ohrozujúcich situácií. Ale na druhú stranu, bez takýchto situácií by nebolo o čom písať, všakže?! V každom prípade by k jej dokonalej moci nezaškodilo trochu strategickejšieho uvažovania a plánovania.

„Sústredila sa sa na bitku a prestala si si všímať vojnu.“

Isté výhrady mám voči mužskému hlavnému hrdinovi Ramsonovi. Úprimne ma jeho počiatočná chladnokrvnosť zaskočila. Chápem, že mu chcela autorka dopriať drsňácky look chlapa starajúceho sa len sám o seba, je zákerný, vypočítavý, ale jeho nedostatok morálnych zábran alebo aspoň výčitiek svedomia ma zarazil. Veď hneď v úvode by ju najprv bez mrknutia oka nechal vo väzení namiesto seba, potom sa po ňu vracal k rieke, kde ju chcel nechať zamrznúť (ale sám v tajge by sa stratil a ona poznala cestu, tak šup naspäť po ňu) a vrchol bola myšlienka (s poľutovaním ju naozaj chvíľu zvažoval) hodiť ju namiesto seba medveďovi, zatiaľ čo on by vzal nohy na plecia. No zlatíčko na pohľadanie. Chvalabohu za jeho postupný vývoj postavy...

Príbeh je inšpirovaný reálnou historickou udalosťou – vyvraždením ruskej rodiny Romanovcov, resp. príbehmi a rozprávkami o možnom úteku a záchrane veľkovojvodkyne Anastázie. V tejto verzii sme svedkami nenápadného úniku Anastacye po krivom obvinení z vraždy otca, sprisahania, zrady a jej návratu tam, kde to všetko začalo, v čase, keď ešte nebolo všetko stratené. Je to akési fantasy prerozprávanie toho, čo sa udialo, samozrejme s čisto fantazijnou zápletkou a dôvodmi.

Navyše z knihy cítiť ten nádych filmového spracovania, kedy okolie a atmosféra sú popísané tak živo a detailne, až máte dojem, že ste videli film a nie čítali knihu. Dokonca zachytíte závan zimy a tajomné stvorenia ľadovej tajgy tomu dodávajú úžasný mýtický nádych. Prekvapivá ženská postava, ktorá vstúpi do deja v druhej polovici, pridá (pre žáner YA trochu netradične) aj krásne myšlienky východnej múdrosti. Dokonca som si to v duchu čítala aj s nevyhnutným pátosom - alebo ten hlas patril Dumbledorovi?!

„Tvárou v tvár strachu sa človek mohol rozhodnúť utiecť alebo mu čeliť.“

Som veľmi spokojná. Kniha ma nenudila, zaujala, krásnymi myšlienkami ulahodila môjmu filozofickejšiemu ja. Pokojne v nej mohlo byť viac romantiky, takto postavy mysleli len na dobro a záchranu ríše, pričom zabudli žiť a myslieť trochu na seba a svoje šťastie. Záver prvej časti je uspokojivý pre tých, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodnú nepokračovať v trilógii a tým ostatným naznačí, čo môžeme v druhej časti očakávať. Podarí sa nakoniec krvavej dedičke poraziť temnotu vo svojej ríši a vo vlastnom vnútri? Stojí svet plný krutosti vôbec za záchranu alebo ho nechá padnúť?

 

„Čaká ťa mnoho bitiek a nevyhráš ich všetky. A na konci každého jedného dňa budeš čeliť tomu istému rozhodnutiu: Bojovať ďalej alebo sa vzdať?“

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media.