Zlaté puto

„Príbehy nám ponúkajú tisícky nových začiatkov.“

Názov: Zlaté puto
Séria: Posledná hodina #1
Autor: Cassandra Clare
Vydavateľstvo, rok vydania: Slovart, 2021
Počet strán: 528
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 4,48

Anotácia:

James a Lucie Herondaleovci, deti slávnych rodičov Willa a Tessy, odmalička počúvali príbehy o tom, ako dobro porazilo zlo a láska zvíťazila nad všetkým. Idylický svet, v ktorom vyrastali, sa však zmení, keď do Londýna prídu rodiny Blackthornovcov a Carstairsovcov... a s nimi aj neľútostný mor, ktorému sa nedá uniknúť. 

James Herondale túži po veľkej láske a myslí si, že ju už našiel vďaka krásnej a záhadnej Grace Blackthornovej. Cordelia Carstairsová sa chce stať hrdinkou, zachrániť svoju rodinu a utajiť city k Jamesovi. Keď Tieňolovcov postihne nešťastie, James, Cordelia a ich priatelia sa vrhajú do dobrodružstva, v ktorom odhalia svoje zvláštne temné schopnosti, ale aj krutú cenu za hrdinstvo... a lásku.

Recenzia:

Cassandra Clare a jej trilógia Pekelné stroje pre mňa predstavovali prvé ozajstné zoznámenie sa so žánrom YA fantasy. Počas jednej peknej dovolenky pri mori pred viac ako 4 rokmi som zhltla všetky časti a bola som uchvátená! Bolo to dynamické, vzrušujúce, nové, bojovné, smutno romantické... Jednoducho dokonalé. Potom som sa vrhla na Nástroje smrteľníkov a zo 6 dielov zvládla 4... Tam už som neustále opakovanie všetkého dookola viac nezvládla a rozhodla sa skončiť so sériou, ktorá zostala dodnes nedočítaná.

„Zmyslom príbehov nie je, aby boli objektívne pravdivé, ale aby bol duch príbehu pravdivejší ako skutočnosť.“

Táto kniha ma však zaujala anotáciou, aj obálkou a povedala som si, že vyskúšame, či Cassandra vyžmýka zo svojho literárneho ja niečo nové. Ale...

Knihy od Cassandry Clare by som prirovnala k obľúbeným šatám či vychodeným topánkam. Môžete sa na nich spoľahnúť, viete, že vám sedia, cítite sa v nich komfortne. Nie je to nič nové, zato nesklamú. Presne tak je to s jej knihami. Poznáte starú známu tematiku Tieňolovcov, nesklame pútavý, akciou nadupaný dej, no zápletky sa v každej sérii opakujú, nevynímajúc ani ľúbostné vzplanutia nesprávnymi smermi (ten miluje tú, ale ona zas miluje tamtoho a on je zasnúbený s inou, pokračuj donekonečna). Preto prvé knihy majú veľký potenciál nadchnúť a ohúriť, ale s každou ďalšou to už pôjde mierne z kopca.

 

„Namiesto mnohých, čo vám zo seba dajú len úlomok, postačí jeden, ktorý vám dá všetko.“

Netvrdím, že sa Zlaté puto nedá dočítať. Naopak – keď sa na ňu správne naladíte, je to príjemné oddychové čítanie, dej odsýpa, zlo sa zdá byť neporaziteľné, no napriek tomu už vo vás ten wau efekt nevyvolá. Postáv je až zbytočne veľa, hlavne v úvode som sa v nich nesmierne strácala a časom som už prestala pátrať po tom, kto vlastne pochádza z ktorej rodiny a kto je čia sesternica. Z jemnej  a nenápadnej Cordelie sa nakoniec vyvinie celkom silná a bojaschopná hrdinka. Lucie v tejto časti svoj potenciál ešte naplno neprejaví, hoci má pár vynikajúcich „duchárskych“ momentov a čo sa týka Grace Blackthornovej... Vie mi niekto povedať, čo je ona vlastne zač??? Čo sú to za schopnosti, komu slúži a čo má za lubom?

 „Možno si po smrti zabudol, aký nebezpečný je život.“

Verdikt teda znie – samozrejme, že si prečítam druhú časť. Sú predsa otázky, na ktoré musím vedieť odpoveď! Ale medzi svoje naj knihy jednotku určite nezaradzujem. Jedna rada pre tých, čo zatiaľ nemajú prečítanú trilógiu Pekelných strojov (Mechanický anjel, Mechanický princ a Mechanická princezná) a majú ju v pláne – určite tak urobte pred Zlatým putom, inak by ste si vyspoilerovali vzťahové rozuzlenie celej trilógie. Zlaté puto totiž zahŕňa aj jej hlavných protagonistov a dej sa odohráva 20 rokov po skončení Mechanickej princeznej.

 „Nie vždy ľúbime tých, čo si to zaslúžia.“

Záverom mi nedá nespomenúť, ako oceňujem, keď si dá autor námahu s pomenovaním každej kapitoly a čerešničkou na torte sú krátke úryvky básní alebo častí rôznych diel, ktoré zľahka a tajomne naznačujú, akým smerom sa daná kapitola bude uberať. Viem, sú to drobnosti, mnohí ich prehliadnu, ale mňa vždy potešia viac ako strohé rímske očíslovanie kapitol.

Tak čo, dáte aj vy šancu staro-novému príbehu z Tieňoloveckého sveta? Nové zlo povstáva, démoni sa vracajú... Nájde niekto v sebe dosť odvahy a sily im čeliť?

  

„Nedovoľ tým, čo nevidia pravdu, určovať, kým máš byť. Si plameň, ktorý sa nedá zahasiť. Si hviezda, ktorá sa nesmie stratiť. Si tým, kým si bol vždy, a to úplne stačí.“