“Show weakness here, and you’re doomed.”
Názov: The Betrayals
Autor: Bridget Collins
Vydavateľstvo, rok vydania:
The Borough Press, 2020
Počet strán: 430
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 3,69
Anotácia:
If everything in your life was based on a lie
Would you risk it all to tell the truth?
Montverre has changed since he studied there, even allowing a woman, Claire Dryden, to serve in the grand jeu’s highest office of Magister Ludi. When Léo first sees Claire he senses an odd connection with her, though he’s sure they have never met before.
Both Léo and Claire have built their lives on lies. And as the legendary Midsummer Game, the climax of the year, draws closer, secrets are whispering in the walls…
Recenzia:
Príbeh, ktorý vyzeral veľmi tajomne a nádejne, a to hlavne po tom, čo ma predchádzajúca kniha autorky The Binding (kniha vychádza v slovenskom preklade na jeseň tohto roka pod názvom Kníhviazač) nadchla svojím novým námetom a štýlom písania. Vlastne som čakala rovnaký (ak nie ešte väčší) zážitok aj z tejto knihy, plus tá nádherná obálka... Ale obávam sa, že táto kniha za The Binding príliš zaostáva. Chvíľami som ani neverila, že to písala tá istá spisovateľka a v polovici knihy sa stále nič nedialo a reálne som zvažovala, že ju odložím ako nedočítanú. Síce mi to nedalo a s veľkou biedou a sebazaprením som ju dočítala, no s výnimkou jedného svetlého momentu by som ju inak označila za veľké sklamanie.
Príbeh je vyrozprávaný zo 4 pohľadov: magisterka Ludi pôsobiaca ako jedna z hlavných mentorov na škole Montverre, exminister kultúry a bývalý zlatý medailista grand jeu Léo Martin, zápisky, ktoré ako sa neskôr ukáže, sú výňatky z denníka mladého Léa počas jeho štúdia a groteskný pohlaď mladého dievčaťa žijúceho na pôde školy bez toho, aby o tom niekto vedel, sama seba volajúce Myška (v angličtine síce Rat, čo je doslovne potkan, ale na dievča mi tá Myška sedí viac).
Léo je muž v stredných rokoch, má/mal úspešnú politickú kariéru, avšak bez bližších detailov sa dozvedáme, že je nútený odstúpiť zo svojej významnej pozície Ministra kultúry a na príkaz vládnucej strany odísť na svoju niekdajšiu školu Montverre. Oficiálna verzia je, že ako niekdajší víťaz grand jeu sa chce opäť ponoriť do jej tajov a podrobného štúdia (neoficiálna – ak sa nestiahne do ústrania, môže sa jemu a jeho blízkym stať nejaká nepríjemná nehoda, dosť pravdepodobne s následkom smrti).
Pojem grand jeu je veľmi abstraktný a mne sa v angličtine veľmi ťažko chápal. Ide o hru, v tomto alternatívnom Francúzsku považovanú za národnú hru, hodnotu, ktorej odkaz a tradíciu treba chrániť. Ale čo je vlastne táto hra? Dozvedáme sa, čo všetko nie je a vnímala som ju ako symbiózu viacerých druhov umenia a ďalších oblastí – hudby, kompozície, matematiky, filozofie, náboženstva a meditácie. Sama autorka na záver knihy priznáva, že sa nechala inšpirovať námetom z diela Hermanna Hesseho – Hra so sklenenými perlami, s ktorou má jej grand jeu spoločný základ.
“It is not music. It is not maths, or science, or poetry. It is not art. It is not fiction. It is not performance. It is not even, strictly speaking, a game.”
Svojím návratom na pôdu Montverre Léo naruší pokojné pôsobenie magisterky Ludi, jedinej ženy, ktorej na pôde školy dovolili učiť. Vníma ho ako narušiteľa, politika špehujúceho pre svoju stranu s úmyslom sabotovať hru, či zmeniť ju na niečo vyhovujúcejšie politickým víziám režimu. Veľmi pomalým tempom odhaľujeme, že jej nenávisť má hlbší základ a temná minulosť s hriechmi mladosti postupne doháňa každého z nich. Dej začína pripomínať pokánie. Ale čie? Magisterky Ludi? Léove? Všetkých a zároveň nikoho. Každý sa utápa vo vlastnej vine, hľadajú príčiny svojej mizérie a zavítajú na nebezpečné miesto plné zúfalstva čo by bolo, keby... Hľadajú odpustenie, uzdravenie zo zažitých zrád. Ale ako to už býva, za zradou sa niekedy schováva len nedorozumenie, či nedostatok príležitostí na vysvetlenie celej situácie aj z druhej perspektívy.
“It’s a game, Léo. Some people win, some people lose. Don’t let guilt stand in your way.”
Niekde medzi polovicou a tri štvrtinou knihy ma dej konečne zaujal. Niežeby sa niečo extrémne začalo diať, skôr sa udalosti začali zamotávať, pribudlo pár nebezpečných odhalení, čas vytrvalo odtikával s blížiacim sa koncom semestra mladého aj súčasného Léa a mala som neustály pocit, neblahé tušenie, že sa niečo stane. A ono sa to naozaj udeje. Odhalenie je také nečakané, také neuveriteľné, až som sa musela o pár stránok vrátiť a prečítať si ho odznova. Wow. Celý čas ma autorka mala presne tam, kde chcela. A pritom medzi toľkými tajomstvami skrývala niečo také obrovské a ja som to ani nezbadala. O to väčší som mala pôžitok z toho, že sa jej to tak bravúrne podarilo.
Bohužiaľ, jedno veľkolepé záverečné odhalenie nenapravilo môj celkový dojem z knihy. Neodporúčam ju čítať hlavne tým, ktorí boli nadšený z jej The Binding, pretože táto kniha je z úplne inej sféry a v ničom sa jej nepodobá, len vás sklame nenaplnenými očakávaniami. Ak napriek tomu ďalej trváte na tom, že ju zvládnete, držím vám palce a prajem veľa odhodlania a trpezlivosti. A dajte mi potom vedieť, čo si myslíte o tomto príbehu plnom zrád, omylov a nedorozumení.
“What’s the point of a triumph if you behave like it’s nothing?”
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára