Séria: The Beholder
Autor: Anna Bright
Vydavateľstvo, rok vydania: CooBoo, 2020
Počet strán: 392
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 3,64
„Lebo ak si o krok pred nimi, znamená
to, že ťa stále nechytili.“
Anotácia:
Selah je jediná dcéra
vládcu Potomacu a dobre vie, že jej povinnosťou je nájsť si partnera hodného
zasadnúť na trón. Keď ju vysnívaný snúbenec ponižujúco odmietne, jej nevlastná
matka vyrukuje s nepredstaviteľným riešením: prinúti Selah plaviť sa na druhý
koniec Atlantiku, kde si má nájsť nového ženícha. Domov sa smie vrátiť len so
snúbencom po boku. Selah na svojej púti zavíta do zámockých záhrad aj
severských fjordov. Po celý čas ju bedlivo sleduje neviditeľné oko obávanej
Imperije Jötne. Podpalubie Osudu však neukrýva len macochine intrigy... V stávke
je oveľa viac ako to, či Selah nájde svoje šťastie.
Recenzia:
Úprimne, som na pochybách, či sa mi kniha vôbec páčila. Aj
prečo som si ju vybrala. Teda vybrala som si ju, keď som si prečítala nadpis
v češtine (Pozorovatelka) a anotáciu sľubujúcu dobrodružné putovanie
loďou na druhú stranu sveta s tajomnou posádkou združenou okolo odvážnej
hrdinky hľadajúcej lásku a šťastie. Ale anotácia a predstavy boli
očividne nad rámec toho, čo sa mi dostalo.
Na začiatok – názov. Keby som knihu nepoznala pod anglickým a českým názvom, skutočne by som po nej nesiahla. Vlastne by som ju aj očami chcela len prebehnúť a zabudnúť na ňu, lebo názov s obálkou predstavujú jeden presladený celok a evokujú gýčovitú romantiku bez akýchkoľvek vedľajších liniek týkajúcich sa aj niečoho iného... A ideme ďalej.
Kým som prečítala prvých 100 strán, prešiel asi týždeň. A nebolo to kvôli rýchlosti môjho čítania. Jednoducho ma po jednotlivých kapitolách absolútne nezaujímalo, čo bude ďalej. Hlavná postava – „hrdinka“ Selah – je mladé, naivné, ufňukané dievča, ktoré snívalo o svojom princovi, ktorý jej zrazu povedal nie. A nasledoval kolotoč sebaľútosti, modlenia, otázok „ako?“ a „prečo?“ a po nečakanom odchode loďou do Európy, ktoré zosnovala jej macocha, nekonečného bedákania o tom, ako jej chýba domovina a ako sa chce veľmi vrátiť domov a k oteckovi (opakujúce sa pasáže o tom, ako by sa hlavná hrdinka najradšej celá ukryla do veľkého, žltého ockovho svetra a aby ju ocko niekam schoval, mi poriadne potrápili nervy a stupňovali vnútornú agresiu a úplne ma obrali o nádej na schopnú, alebo aspoň normálnu ženskú postavu...).
„Nie každý je rýchly. Nie každý je prefíkaný. Snažila som sa byť vždy aspoň o krok pred svojím nepriateľom, aby som získala čas a mohla počkať na posily.“... „Lebo ak si o krok pred nimi, znamená to, že ťa stále nechytili.“
Okrem hrdinky samotnej som sa nevedela zžiť ani
s „vytvoreným“ svetom. Teda polovične vytvoreným, lebo prelínali sa
vymyslené kráľovstvá (Potomac) s reálnymi miestami (severské fjordy, New York),
ale nemohla som si zvyknúť na akože fantasy pomenovania: kráľovstvo New York,
kráľovstvo England. Vždy keď som takúto zmiešaninu videla, nevedela som, či sa smiať alebo si oči vyškriabať. Akoby si sama autorka nevedela vybrať, či
to celé vymyslí alebo zanechá reálne územia. A ta-dá...vznikla z toho
zmiešaná hatlanina.
Ale poďme aj k niečomu pozitívnemu. Situácia nezáujmu sa prudko obrátila pri vkročení na 1. kráľovský dvor. Tam to konečne nabralo spád, dej, udalosti, postavy, čítalo sa mi rýchlo a zaujímalo ma, ako sa to vyvinie. Aj keď trochu tušíte, čo tam nebude v poriadku (Selah to so svojou bystrosťou ani náhodou nepochytí, však je predsa zamilovaná!), ukončenie tejto prvej návštevy považujem za celkom vydarené. Nasleduje návšteva druhého kráľovstva, diametrálne odlišného od Englandu, ale opäť je to pohlcujúce a rýchle čítanie. Dokonca perspektívnych postáv a možných dejových odbočení je tu oveľa viac, ale autorka tento potenciál zatiaľ nevyužila (alebo s nádejou dúfam, že taká hlavná úloha napr. Alekseja sa ukáže až v nasledujúcej časti). Trochu mi prekáža prelietavé srdce Selah. Viem, že musí navštíviť niekoľko krajín a potenciálnych nápadníkov, ale naozaj, naozaj sa musí šialene zamilovať do každého z nich?! Ale inak tento stred knihy odhaľujúci udalosti 2 kráľovstiev považujem za veľmi slušný, len škoda úvodu a záveru.
„Netušila som, kto sú tí moji spojenci. No i spojenci, o ktorých sa nevie, sú užitočnejší ako nepriatelia na tej či onej strane.“
A záver. No... Je tam cliffhanger, ak to tak môžem
vôbec nazvať. Lebo je dosť nevydarený. Viem si predstaviť oveľa lepší záver
jednotky, ak by sa cliffhanger namiesto skutočnej úlohy posádky týkal skôr
skutočného pôvodu a úlohy jej kapitána. Ak by mal byť tento záver jediné,
čo by ma malo prinútiť prečítať si nasledujúcu časť tejto série, veľmi by
nepochodil. Pretože to veľké odhalenie ma vôbec neprekvapilo, nenadchlo, ani
nepresvedčilo. Ale druhú časť si napriek tomu po jej vydaní prečítam. Prečo?
Ako som už načrtla, dúfam v prevrat a odhalenie skutočných cieľov
niektorých vedľajších postáv. Zároveň sa teším na Selahinu návštevu zostávajúcich
kráľovstiev a nápadníkov (prosím, nech sa opäť nezamiluje do všetkých!).
A nakoniec, všetci sme predsa zvedaví, koho si po tom všetkom vyberie
a či sa jej podarí zachrániť vlastnú krajinu a rodinu.
„Budúcnosť neprichádza vo veľkých vlnách. Prichádza v tisíckach sotva postrehnuteľných okamihov, posúva sa na pántoch, ktoré sú oku neviditeľné, a vedie k nej kľukatá cestička, dláždená našimi nespočetnými áno a nie, ktoré vyslovíme v rozhodujúcich chvíľach.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára