Pre Emily

„Človek by mal ľutovať to, čo urobil, nie to, čo neurobil. “

Názov: Pre Emily
Autor: Katherine Slee
Vydavateľstvo, rok vydania: Lindeni, 2020
Počet strán: 288
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 4,03

Anotácia:

Malé venovanie môže znamenať veľa...

Preto obľúbená autorka detských kníh Catriona Robinsonová vždy venovala svoje diela ľuďom, ktorí najväčšmi poznačili jej život – vrátane samotárskej vnučky Emily. Emily sa nad venovaniami nikdy nezamýšľala. No keď Catriona nečakane zomrie, každé z nich sa stane omrvinkou na ceste, ktorá údajne vedie k stratenému, dosiaľ nepublikovanému rukopisu. Je to záhada a vyriešiť ju môže iba Emily. Ibaže to znamená, že musí kráčať v šľapajach starej mamy do veľkého sveta, pred ktorým sa skoro celý život skrývala...

Recenzia:

Po smrti najbližšej príbuznej - starej mamy - zostáva Emily sama a opustená. No nie nadlho. Stará mama totiž niečo pre ňu pripravila aj na čas po svojej smrti, a tak jej krátko po pohrebe zaklope na dvere starší pán so psom a prvou indíciou. Rozšifrovaním odhalí, že ju síce čaká dedičstvo, ale až po nasledovaní a úspešnom odhalení všetkých nasledujúcich indícií. A tak sa Emily ocitá (sčasti proti vlastnej vôli) na ceste do Európy, do každého z dôležitých miest života starej mamy.

„Toľko ľudí pridlho zostáva na jednom mieste, lebo ich brzdí spoločnosť, peniaze. Na svete je však veľa zázrakov, čakajú iba na nás, aby sme ich objavili.“

V obálkach nachádza i vytrhnuté strany denníka starej mamy z jej mladých čias. A smutne zisťuje, že o mnohom z jej mladosti ani len netušila. Nepoznala ľudí, ktorú ju formovali, ani myšlienky, ktoré ju prinútili zvoliť si netradičnú cestu pre dievča jej veku v tých časoch. A čo je horšie, namiesto odpovedí sa s každou nasledujúcou nápovedou vynárajú len ďalšie a ďalšie otázky, na ktoré sa jej mala pýtať už dávno, no neurobila to a dnes už jej nemá na ne kto odpovedať.

„Lebo ľudia majú vo zvyku nevšímať si, čo majú pred sebou, vidia len to, čo chcú, nie to, čo by mali vidieť.“

Po celý čas sledujeme vnútorný prerod Emily. Po veľkých tragédiách je ustráchaná, osamelá, stráni sa ľudí a nevychádza z domu. Utápa sa vo svojom smútku a maľuje. Až plán starej mamy ju dostáva z domu a to hneď do cudzích krajín. S každou ďalšou obálkou je ďalej od svojho pohodlného života, domova a nevedomky aj ďalej od osoby, ktorou bola. Zmena je postupná a zďaleka nie bezbolestná. Krok za krokom však smeruje k uzdraveniu a nádeji.

„Strachu treba čeliť, nepodliehať pochybnostiam. Nevyhýbaj sa strachu, nikdy nevieš, kam ťa môže zaviesť.“

Táto kniha je balzam pre utrápenú dušu. Je to náruč, ktorá vás objíme, môžete si v nej poplakať nad svojou stratou, lebo ona chápe váš smútok a povie vám, aby ste si potom utreli slzy a zajtra začali odznova. Aby ste našli v sebe silu a pokračovali.
Kniha odzrkadľuje dôležité posolstvo pre všetkých, čo utrpeli bolestnú stratu: musíte odpustiť. Odpustiť tým, čo zomreli, že vás tu nechali a čo je najdôležitejšie, odpustiť sami sebe, že ste prežili. A nezabudnúť na to, že:

„Stále môžeš začať odznova... V tom spočíva čaro zajtrajška.“

Ďalšie citáty z knihy:

„Lebo keď zotriete všetky vrstvy pozlátka, zostanú len vzťahy a spomienky, čo nám dláždia cestu.“

„Lenže Emily vedela, že život človeka zaskočí, aj keď robí všetko možné, aby sa mu vyhol. “

„Uviazla medzi dvoma svetmi a nechcela patriť ani do jedného. “

„A teraz jej niet, všetko potemnelo, všade sú tiene toho, čo bolo, čo malo byť. “

„Prestala byť človekom, dieťaťom, zostalo len telo na vozíku, ktoré sa všetci pokúšali opraviť. Nikomu nedošlo, že nechce, aby ju opravovali, že túži nebyť. “

„Lebo nie je možné oceniť dobro bez zla. Svetlo bez tmy. Radosť bez žiaľu. “

„Jeho život v zlomku sekundy preťala krutá ruka osudu, lebo čas je nepolapiteľný, dá sa pochopiť až vtedy, keď žiadny nezostane. “