Autor: Diane Setterfield
Vydavateľstvo, rok vydania: Vyšehrad, 2020
Počet strán: 472
Hodnotenie GR (v čase písania recenzie): 3,99
„Jsou příbehy, které lze vyprávět nahlas, příběhy, ktoré mají zaznít šeptem, a pak jsou příběhy, které se nemají vyprávět vůbec.“
Anotácia:
V zapadlém hostinci na břehu Temže se schyluje k výjimečným událostem.
Štamgasti si nad pivem vypravují historky, když tu se rozrazí dveře a v
nich stojí cizinec s tělíčkem mrtvé dívenky v náručí. O několik hodin
později se dítko opět vrátí mezi živé. Je to zázrak? Kouzlo? Nebo lze
vše racionálně vysvětlit? Dívky se chtějí ujmout tři rodiny. Nemůže však
patřit všem – a proto dřív, než se ukáže její pravá totožnost, vyplavou
na povrch mnohá další tajemství...
Recenzia:
Na brehoch
rieky Temža nájdete niekoľko hostincov. Každý má svoju špecialitu – jeden je
pre hráčov, druhý pre bitkárov, tretí pre tých, čo si chcú vypočuť dobrú muziku.
No do hostinca Labuť v Radcote sa odjakživa chodilo kvôli príbehom. Jedného
večera rozprávanie príbehov preruší príchod neznámeho zraneného muža
s mŕtvym dievčatkom v náručí. A o chvíľu neskôr sa udeje
zázrak – dievčatko ožije. Táto udalosť spustí lavínu rôznych príbehov
a verzií. Ale len 1 môže byť pravdivá...
„Zázraky znali z Biblie, tam vždy šlo o cosi nemožného, co se stalo kdysi nemožně dávno někde tak daleko, že taková místa snad ani nikdy nebyla.“
Spočiatku máte
dojem, že ide o jednoduchý príbeh s pomerne jednoduchým prvkom
magického realizmu – dievčatko, ktoré vstane z mŕtvych – a očakávate,
aj dostávate zjavne jednoduchý záver (to všetko už na konci 1. časti z piatich, a potom vyvstáva otázka: „O
čom je teda zvyšok knihy?!“). O dievčatko prejavia záujem 3 rodiny: manželia
Vaughanovci, ich vlastné dieťa vo veku 2 rokov niekto ukradol z postieľky,
Robin Armstrong, ktorého ženu našli otrávenú a jej dieťa odvtedy nik
nevidel a slabomyseľná Lily Whiteová, tvrdiaca, že ide o jej malú
sestru. Postupne nahliadame do tajomstiev každej rodiny a keďže dievčatko
nehovorí a neprejavuje city, patriť môže komukoľvek. Atmosféra temnie,
zamotávame sa do ďalších a ďalších odhalení a dostávame sa od
rozprávky k detektívke s príliš veľa podozrivými, ale žiadnym
obvineným.
Na to, že má
kniha 470 strán a je rozdelená do 5 častí, čítala sa ľahko, nevznikali
žiadne „prestoje“ a neobsahuje ani siahodlhé, nezáživné popisy.
Počiatočný chaos v postavách sa vyjasňuje a neskôr už budete presne
vedieť o koho kedy ide. Aj keď sledujeme príbeh vždy z pohľadu 1
z postáv, nedozvedáme sa všetko o ich živote okamžite. Autorka si
necháva podstatnú časť ich minulých činov na neskoršie, prekvapivé odhalenie. Tak, ako ľudia, aj postavy ukrývajú pred ostatnými svoje hriechy
a minulosť tak presvedčivo, až niekedy sami uveria, že sa nikdy nestali.
„A jak se hranice mezi dnem a nocí ztenčují a vytrácejí, děje se to nejinak i mezi světy. Sny a příběhy se mísí s prožitým, mrtví a živí o sebe zavadí, když přicházejí a odcházejí, minulost a přítomnost se dotýkají a překrývají.“
Sama by som
uvítala viac avizovaného magického realizmu, no
bohužiaľ sa obmedzil len na 2-3 prvky. Na druhej strane, reálnosť príbehu určite
ocenia tí, ktorým tento žáner veľa nehovorí. Až spätne som si uvedomila, že
koncept zľahka pripomína Vraždu v Orient Expresse. Hlavne prítomnosťou viacerých postáv, ktoré
zdanlivo absolútne nič nespája. Ale viac vám už neprezradím!
Nechajte
sa unášať príbehom, hľadajte pravdu vo vlnách rieky a nezabudnite na jednu
podstatnú vec: „Jen proto, že je něco nemožnýho, neznamená to, že se to nemůže
stát“.
Na záver pridávam, aké nádherné obálky má kniha v anglickej verzii (vľavo vydanie z roku 2018, vpravo edícia z roku 2019).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára